Poslúcha, ale iba, keď sa mu chce

Potrebujete, aby vaše povely, ktoré psíkovi dáte, fungovali vždy, ale váš psík poslúchne iba keď sa mu chce? Niekedy poslúchne a inokedy nie? Má svoju hlavu a keď sa mu to nehodí, tak vás ignoruje?

O tom, že takýchto psíkov behá po svete veľa, niet pochýb. Denne privádzajú svojich majiteľov do zúfalstva. Neposlúchajú, keď je to najviac dôležité, a tým sa oberajú napríklad o slobodu, pretože ich nie je možné pustiť na voľno, a čo je horšie, vďaka tomu, že neposlúchnu, sa môžu dostať do naozaj nebezpečných situácií, kde im môže ísť o život.

Ak psík neposlúchne a snaží sa prebehnúť cez cestu, cez ktorú ide zrovna auto, ohrozí nie len seba, ale aj ostatných, ktorí napríklad v tom aute sedia. A takýchto príkladov si môžeme vymenovať naozaj veľa. Určite máte sami veľa vlastných príkladov, kedy nie je príliš na mieste, že váš psík zrovna neposlúcha.

Otázka prečo je naozaj na mieste, lebo pri nej začíname ísť do problému trochu hlbšie. My ľudia máme tendenciu radiť ostatným do rôznych skupín. Ty si dobrý, ty si zlý, ty si lenivý a ty zas šikovný.

To isté potom robíme aj pri psoch. Označujeme ich za hlúpych, zlých, roztomilých, učenlivých, nechápavých, pomstychtivých. Skoro každý z nás má to svoje označenie pre svojho psíka. Takto pomenovávať určité vlastnosti alebo súbor správania je pre nás prirodzené. Má to ale jednu chybu.

A keď označíme svojho psíka za toho, ktorý poslúcha len keď sa mu chce, ignoranta, svojhlavca, už vopred sa odsúdime na neúspech. Priradíme mu nejakú povahovú vlastnosť a potom nás ovládne skľúčujúci pocit, že nemôže nastať zmena. Že on už je raz taký. Potom sa už ani nesnažíme niečo skúsiť.
Buď to používame ako výhovorku, ak sa nám do tréningu príliš nechce, alebo naozaj uveríme, že zmena nie je možná a keď je taký, už s tým nič nenarobíme.

že niekoho pozvete na kávu. Zavoláte mu a milo ho požiadate, aby s vami išiel do kaviarne. Ale ten človek len v skratke odvrkne. Nemôžem. Rozlúči sa a zloží. Po skončení telefonátu ste celý sklamaný, lebo vaše plány nevyšli a človek, ktorého ste pozvali na kávu, s vami hovoril hrubo, odmerane a mali ste z rozhovoru nepríjemný dojem. Mali ste pocit, že na vás mohol byť trochu milší alebo by mal naznačiť, že ho mrzí, že vás odmietol.

Neskôr sa môže stať, že toho človeka označíte za zlého a nepríjemného a nabudúce ho už na kávu nezavoláte. Ale čo ak ten človek zrovna riešil niečo urgentné a nemohol sa s vami dlho rozprávať? Čo ak ho trápil nejaký zdravotný problém a preto bol taký nevrlý?

Ten človek na to mohol mať milión dôvodov, ale my sme ho už vopred odsúdili tým, že sme ho nazvali zlým a nepríjemným, namiesto toho, aby sme sa opýtali prečo. Prečo urobil to, čo urobil? Potom by sme možno všetko pochopili a nemali by sme o kamaráta menej.

A my by sme mali aj pri nich častejšie pokladať otázku: Prečo? Keď na psíka zavoláte a on nepríde, môže to mať množstvo dôvodov. Možno zrovna prebehla okolo veverička a jeho lovecký inštinkt bol zapnutý na maximum. Možno sa necítil dobre a preto mu to privolanie nešlo príliš dobre. Aj psy môže niečo bolieť. A možno robil niečo zaujímavejšie. A tak ďalej.

Ak to mám zhrnúť, bolo to pre neho príliš náročné prísť. Ale keď sa naozaj úprimne pozrieme na to, prečo to ten náš psík robí, už nám to dovoľuje odpichnúť sa od toho a vymyslieť riešenie, ktoré pomôže psíkovi, aby bolo pre neho venovať nám pozornosť jednoduchšie.

Ďakujem, že ste si článok prečítali až do konca a že som vám mohla pomôcť inšpirovať sa, ako mať doma toho najposlušnejšieho psíka na svete. Prajem vám úspešné trénovanie a držím vám palce so všetkým, čo budete so psíkom robiť. 🙂