Nemám na cvičenie psa trpezlivosť

Nepovažujete sa za moc trpezlivého človeka a bojíte sa, že ak by ste sa pustili do výcviku vášho psíka, len by ste si pokazili náladu a prinieslo by vám to zbytočné nervy, o ktoré naozaj nestojíte? Alebo ste to možno aj skúsili a nedopadlo to dobre?

S týmto problémom som sa na začiatku svojej cesty stretla mnohokrát. A ešte oveľa viac krát mi vykypeli nervy a naozaj mi to pokazilo náladu aj na pol dňa. Teraz už len spomínam aké to bolo a poviem pravdu, že keby som teraz nepísala tento článok, neviem či by som si aj spomenula aké to bolo vtedy.

V tom čase som bola presvedčená, že som naozaj netrpezlivý človek a ak mi niečo nešlo hneď alebo nebodaj sa mi nedarilo, rýchlo som sa na to vykašľala. Vlastne si myslím, že ako som začala trénovať so svojou fenkou Lalou, moja trpezlivosť sa behom rokov naozaj výrazne zlepšila a ak sa mi niečo nedarí, nemávam výbuchy hnevu.

a teraz ma už nič len tak nerozhodí. Aspoň pri výcviku. V každom prípade som si prešla niečím podobným, čím si teraz prechádzate vy.

V prvom rade som sa začala zlepšovať v samotnom výcviku. Musela som si uvedomiť, že ak budem zúriť a obviňovať psa, že nie je dosť chytrý a že je problémový, tak mi to moc nepomôže. Musela som začať hľadať chybu v sebe a začať učiť psíka správne a efektívne.

Rozdelila som si návody na triky, ktoré som v tom čase Lalu učila na drobné kroky a ak to nestačilo tak na ešte menšie kroky. Lala bola odmeňovaná za každý maličký úspech a spolu s ňou to bola odmena na moje prekvapenie aj pre mňa a ostávala som motivovaná.

Keď sa rozprávam s ľuďmi okolo mňa o tom, čo všetko sa dá psov naučiť, sú prekvapení a prvé čo povedia je, že to mi muselo trvať hodiny a že oni by na to trpezlivosť nemali. Trpezlivosť v trénovaní psa však nie je taká ako si väčšina ľudí predstavuje.

Ja som mala vždy o trénovaní takú predstavu, že ak sa do niečoho so psíkom pustím, budú to hodiny a hodiny neúspešných tréningov, frustrácie a dúfania, že sa psíkovi zasvieti žiarovka a všetko pochopí. Myslím si, že takúto predstavu o trénovaní psov má veľa ľudí a to ich od tréningu odradí.

Ako som už spomínala, ide o to, že si všetko, čo psíka učíme, rozdelíme na tak drobné kroky, ako to psík potrebuje, a na každom tréningu zažívame drobné úspechy a pokroky, ktoré nás posúvajú ďalej, až kým sa nedostaneme do cieľa. Žiadna frustrácia z toho, že psík nevie pochopiť cvik aj celé týždne.

Takto by mal vyzerať ideálny tréning. Trpezlivosť už potom potrebujeme len na to, aby sme si uvedomili, že prejsť jednotlivými krôčkami trvá určitý čas. Niekedy kratší, niekedy dlhší, ale počas celého učenia musíme vedieť, že ideme správnym smerom a musíme mať neustále drobné úspechy. Nie dlhé týždne neúspechu, nervy a frustrácie.

Ďakujem, že ste si článok prečítali až do konca a že som vám mohla pomôcť inšpirovať sa ako mať doma toho najposlušnejšieho psíka na svete. Prajem vám úspešné trénovanie a držím vám palce so všetkým, čo budete so psíkom robiť. 🙂